Novinky

Žiaci aj pani učiteľky IV.A a IV.B sa na jeden deň stali vedcami. V zážitkovom centre vedy Aurelium sme spoločne objavovali rôzne vedecké princípy, skúšali sme, ako funguje veda v praxi. Zahrali sme sa hry zamerané na  reakciu, svojou pozornou mysľou mohli prasknúť virtuálny balón, vyskúšali fungovanie laseru, videli nekonečný tunel, dokonca si vyskúšali levitáciu knihy. Keby len to... Tých zaujímavostí, ktoré sme si mohli vyskúšať a na ktoré sme si mohli prísť bolo toľko, že sa nám odtiaľ nechcelo vôbec odísť. No čakalo nás v ten deň ešte jedno prekvapenie v podobe vyšantenia sa na bobovej dráhe na Kolibe, kde mnohí prekonali svoj strach a odvážne "zbobovali" pripravenú trať. Všetci spokojní dorazili do cieľa. Žiaľ, aj pani učiteľky jazdu v zdraví prežili, preto sa môže v pondelok opäť pokračovať v škole...

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/155

V piatok 19. 5. boli žiaci 2. A a 2. B triedy na exkurzii vo Vojenskom útvare v Kuchyni. Program exkurzie bol zaujímavý a poučný. Ďakujeme pánovi Gabrišovi, ockovi nášho spolužiaka Alexa, ktorý nám umožnil prežiť tento nezabudnuteľný zážitok.

A ako deti spomínajú na tento deň?

Žiaci 2.B

Adelka: Najviac sa mi páčila hra na vojakov. Naučila som sa veľa nových vecí, napríklad ako poskytnúť 1. pomoc. Bol to fakt nádherný výlet.

Kristínka: Najprv sme išli do meteorologickej záhradky. Boli v nej merače teploty. Boli sme aj v lietadlách.

Danielka: Najviac sa mi páčilo, že sme mohli byť v lietadle. Videli sme i vojenské zbrane a vojenskú sanitku.

Jonko T.: Mne sa najviac páčilo, ako nás maľovali (maskovali). Dozvedel som sa, ako sa poskytuje umelé dýchanie a masáž srdca. Držal som aj rôzne zbrane.

Dominika: Zaujalo ma lietadlo, odkiaľ skákali parašutisti, dozvedela som sa, ako sa poskytuje 1. pomoc. Najviac sa mi páčilo, keď sme si pozerali hasičské autá.

Brunko: Najviac ma zaujali obrovské hangáre, boli v nich lietadlá. Naučil som sa podávať prvú pomoc v prípade núdze. Veľmi sa mi páčili plynové masky, ktoré sme si mohli nasadiť.

Oliver S.: Páčilo sa mi hasičské auto a stíhačky. Dozvedel som sa, že guľomet je ťažký. Pani učiteľka nás zobrala na najkrajší výlet.

Oliver L.: Boli tam stíhačky, lietadlá, hasičské autá a zbrane. Do lietadiel sme si moli aj sadnúť. Všetko nám vysvetlili ako funguje. Proste sa mi tam páčilo.

Žiaci 2.A

Katka: „Celú cestu k hasičom sme spievali slovenskú hymnu.“

Sebi: „Aj nás ujo vojak zamaskoval.“

Sabinka: „Aj sme oživovali voskovú figurínu.“

Hanka: „Držala som devinku! A boli sme aj v nákladnom lietadle, z ktorého sa dá skákať padákom.“

Tomi: „Dozvedel som sa, čo znamená kami-kadze.“

Alicka: „Sedeli sme aj v hasičskom aute.“

Danko: „Videli sme štartovať stíhačky.“

Maťko: „Strelil som si z pištole.“

Miško: „Boli sme na meteorologickej stanici a pozerali sme sa do sklenenej gule.“

Hanka: „V lietadle bolo strašne veľa gombíkov.“

A pani učiteľky: Erdélyiová a Čutková

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/153

Aj u nás je to tak. Žijeme a pracujeme počas dňa s našimi žiakmi. Predovšetkým sa ich snažíme niečo naučiť. Naša snaha sa stretáva s úspechom niekedy viac, inokedy menej. Ale nie o tom som chcel. Čas od  času dobre padne, aj nám, keď si niekam vyrazíme. Učitelia, nepedagogickí zamestnanci, aj s našimi životnými partnermi. Keď sme si v štvrtok vybavili pracovné povinnosti, niektorí aj domácu sprchu stihli, prezliekli sme sa do večerných šiat a nastúpili do pristaveného autobusu smer Bratislava. Osobne nie veľmi rád chodievam do nášho hlavného mesta ale ani to, prečo je to tak, tu rozoberať nebudem. Teraz som sa však tešil.

Rýchle zoznámenia našich manželiek, manželov pred autobusom, kratučké rozhovory v autobuse pokyn pána riaditeľa, náčelníka zájazdu, že odchádzame. A tak sa šlo. Našim cieľom bol oddych, kultúra, dobrá zábava v príjemnom prostredí, humor. To všetko sa v ten večer varilo, aj pre expedíciu z Malaciek, v budove Radošínského naivného divadla. Tešili sme sa veľmi a myslím, že výsledok prekonal aj naše najlepšie očakávania.

Radošínci si prizvali SĽUK a svoju pôvodnú hru Jánošík nádherne dochutili spevom a tancom ďalších hudobných, tanečných, speváckych umelcov. Spevy, tance a sláčiky boli ozdobou divadla. Jeho korením bola zmes charakteristického štepkovského humoru, ktorý nesmel chýbať. V hre Jááánošííík po tristo rokoch Stanislav Štepka  tak, ako je mu to vlastné, primiešal do hry aktuálnosť a v textoch sa tak miešalo pôvodné s moderným. Všetko citlivé, jedlé, chutné. Také akurát.

Od začiatku do konca predstavenia sme sa bavili, smiali, niektorí si aj zaspievali a zabudli sme sledovať čas... Viac ako dve a pol hodiny sme sa sýtili hodnotnou kultúrou, ktorej nikdy nebude dosť. Umelec je ten, ktorý môže cez svoje dielo odovzdávať svojim divákom a nebojím sa povedať, aj celému národu, posolstvá, či nejaké odkazy. Aj v tomto diele sa dalo nájsť zopár takýchto, do jemnej a vkusnej satiry zabalených, kúskov.

Po skončení predstavenia bolo na nás vidno pozitívne emócie. Som presvedčený o tom, že nikto neľutoval, že bol v ten večer na návšteve práve u Radošíncov. Ja im, za všetkých zamestnancov našej školy, želám ešte veľa veľa takýchto „chutných“ predstavení a Stanislavovi Štepkovi, ktorý ukázal, že tancuje takmer ako mladík a jeho humor je stále v kondícii, prajem veľa zdravia a ešte mnoho ďalších tvorivých nápadov.

                                                                                              za „účastníkov zájazdu“ Marek Šefčík

Dňa 23.5.2017, z dôvodu prebiehajúcej maturitnej skúšky, udeľuje riaditeľ školy riaditeľské voľno pre žiakov 8. a 9. ročníka ZŠ.

V stredu 17.5. sme sa my, tretiaci, dočkali ďalšieho zážitkového enviroprogramu s lektormi z organizácie Daphne. Tento raz nás čakala zaujímavá téma Tajomstvá lúk a pasienkov. Učili sme sa poznávať lúčne kvety, trávy a liečivé byliny, dozvedeli sme sa viac o možnostiach ich využitia. Vedeli ste napríklad, že zemežlč pomôže s bolesťami bruška? Alebo že odvar z lipového kvetu znižuje horúčku? Tak my to už vieme. Rovnako poznáme aj zvieratá žijúce na lúkach a pasienkoch. Tešíme sa, kedy naše poznatky uplatníme v praxi a ďakujeme za spoločne strávený čas... :-)

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/154

ROZHODNUTIE

riaditeľa Gymnázia sv. Františka Assiského

o vyhlásení 2. kola prijímacích skúšok

do 1. ročníka štvorročného vzdelávacieho programu

pre školský rok 2017/2018

Podľa § 66 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vyhlasujem

druhé kolo prijímacích skúšok na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do: 1. ročníka štvorročného vzdelávacieho programu denného štúdia pre školský rok 2017/2018 na utorok 20. 6. 2017.

Prihlášky na štúdium do  2. kola je potrebné doručiť na riaditeľstvo školy do piatku 17.6.2017.

Pre 2. kolo prijímacích skúšok platia Kritériá pre prijímanie na štúdium pre školský rok 2017/2018 schválené pre 1. kolo.

Ďalšie informácie poskytneme na tel. čísle 0917 350 117.

 

Malacky 18. 5. 2017                                                                         Mgr. Daniel Masarovič

                                                                                                                    riaditeľ školy

 

 

 

Žiaci prvého stupňa mali počas dvoch májových dní možnosť vyskúšať si interaktívnou formou pravidlá cestnej premávky. Od malých prváčikov až po najstarších štvrtákov, všetci mali príležitosť ponoriť sa do preplnených ulíc, ktoré na chvíľu vyrástli na našom školskom betónovom ihrisku. Okrem praktických vedomostí sa na chvíľu stali účastníkmi cestnej premávky. Deti si odniesli so sebou kopec praktických vedomostí a zábavy.

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/152

V pondelok 15.5. sa naši štvrtáci zúčastnili divadelného predstavenia Malý princ na Malej scéne v Bratislave. Na školskom dvore nás už čakali luxusné autobusy s príjemnými a trpezlivými šoférmi. Predstavenie bolo plné hudby, tancov, piesní a dobrej nálady. Večne aktuálny motív Malého princa bol vhodne a šikovne zapracovaný do dnešnej doby a jej problémov. Hoci bola téma Malého princa pre deti trocha náročná, žiakom sa pre mnoho vydarených nielen hudobných, ale aj humorných scén predstavenie veľmi páčilo. Nakoniec sa spolu s hercami vyfotili, porozprávali a plní dojmov sme sa všetci vrátili nazad do školy, kde nás ešte čakala posledná vyučovacia hodina  :)

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/151

Ľudová pieseň je stále živá. Dôkazom bolo aj tohtoročné okresné kolo Slávika Slovenska, kde zazneli nádherné piesne z rôznych kútov našej vlasti v podaní žiakov základných škôl a ZUŠ. Veľmi úspešne nás reprezentovali Sárka Masrnová a Marek Simko, ktorí si vyspievali víťazstvo vo svojich kategóriách a postupujú do krajského kola. Obom srdečne blahoželáme a nech im to spieva aj naďalej! 

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/150

Brno nie je ďaleko. Autobusom tam a späť plus zážitky, či rovno zážitkové vyučovanie medzi tým, to všetko sa dá stihnúť za jeden piatok. Pekné počasie a dobrá partia ľudí k tomu, je bonus navyše.

Keď sme boli vo februári v Planetáriu a vo VIDE, čo je vedeckozábavné centrum v Brne, s deviatakmi a prvákmi z nášho gymnázia, ozvali sa ôsmaci, že aj oni by chceli ísť. Prírodovedná úderka Lepišová, Lániková, Šefčík začala hľadať vhodný termín a vybavovať všetko potrebné. Teda, vybavovala to hlavne kolegyňa, pani učiteľka Lepišová. No a po oznámení termínu sa začali ôsmaci tešiť na pekný výlet.

Okrem ôsmakov sa ušlo miesto v autobuse aj niekoľkým siedmakom. Vyrazili sme ráno o ôsmej a ani sme sa nenazdali a vítali nás brány Brna. Ešte troška motanice jeho uličkami a už sme vystupovali poblíž Planetária. Majú tam pohodlné sedačky. V tom Planetáriu. Na boku je pri každej taká čierna páčka, ktorou sa dá sedadlo sklopiť tak, že na ňom skoro ležíte. Postupne zhasli svetlá a na kupole nad nami sa objavila projekcia nočnej oblohy z týchto dní. Vlastne, kvôli oblakom a tiež svetelnému smogu, toľko hviezd v skutočnosti nikdy neuvidíme. Škoda, lebo je to skutočná nádhera...

Pozreli sme si všakovaké súhvezdia, priblížili si niektoré jasné body na oblohe, ktoré však hviezdami nie sú. Napríklad takú Venušu, alebo Jupiter si ľahko môžeme zameniť za hviezdy. Alebo veľmi jasný objekt, ktorý obieha okolo našej Zeme a solárnymi panelmi odráža svetlo zo Slnka. Reč je o vesmírnej stanici ISS, na ktorej je neprestajne posádka kozmonautov, ktorí sa striedajú asi po polroku...  A potom sme putovali. Najskôr iba tesne ponad Alpské vrcholy. Potom do výšky 400 km, potom k Mesiacu, planétam, k prvým hviezdam, ktoré sú viac ako 4 svetelné roky od nás a potom k ďalším a ďalším stáliciam a až k okraju našej Galaxie. Vysvetlili sme si, čo je Mliečna cesta a pozreli sa na našu Galaxiu zo všetkých strán. Potom prišiel na rad zaujímavý film Cesta za miliardou hviezd, ktorý naše zážitky ešte umocnil.

Niektorí z nás sme si v Planetáriu kúpili suveníry, pred budovou sme sa odfotili, pohrali s „hračkami“ nainštalovanými pred hvezdárňou. Dalo sa napríklad zistiť, koľko by sme vážili na iných planétach, na Mesiaci, alebo na nejakej z hviezd. Alebo vytvárať veľké 3D obrázky, napríklad odtlačok ruky, čo našich žiakov asi najviac bavilo.

Presun autobusom do VIDY bol sprevádzaný tešením sa na vedecké hračičky, ale tiež vyhriatym autobusom bez otváracích okien, v ktorom vodič zjavne šetril klímu... Ale presun netrval dlho a aj tú klímu napokon „pilot“ autobusu pustil.

VIDA. Fotečka pred budovou za zjavnej nevôle niektorých jedincov z radov ôsmakov sa napokon predsa len vydarila a už sme sa dostali dovnútra. Zopár pravidiel prechodov cez turnikety a hor sa na to! Niekoľko hodín sme chodili sem a tam po stanovištiach. Raz fyzika, inokedy biológia, dokonca aj matematika, chémia a geografia. Bolo tam toho až až. Zábavnej vedy, poučných vecí, netradičných modelov, alebo aj veľké presklené mravenisko so živými mravcami, kde bolo možné pozorovať ich správanie v kolónii. Teda aspoň dúfam, že sa tak hovorí tisíckam mravcov v mravenisku.

Nie je možné tu, na tomto mieste, rozpovedať všetko, čo sme tam videli. Jednoducho treba ísť, vidieť a zažiť. No jedno ešte predsa len spomeniem. O pol štvrtej popoludní bola vo VIDE naplánovaná vedecká show, na ktorú sme čakali. A oplatilo sa. Nevedeli sme, čo všetko sa dá stvárať s tekutým dusíkom, čo všetko dokáže táto látka. Od výroby zmrzliny, až po zhasínanie, či zmenu farby svetla LED diód. Tekutý dusík s nepredstaviteľnou teplotou mínus 196 °C vie stvárať divy.

Cesta späť, už so zapnutou klímou a rozchod. Koniec? Nie. Na toto vyučovanie zostanú nie len pekné spomienky, ale verím, že aj nejaké vedomosti z astronómie a ďalších prírodných vied.

                                                                                              Marek Šefčík

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/149

Prístup k informáciám je dnes oveľa ľahší ako kedysi. Informácie sa na nás valia zo všetkých strán. Medzi najväčšie zdroje informácií patria tradičné média – noviny, televízia, rádio i internet. Práve internet sa v posledných rokoch stáva najväčším zdrojom informácií. Okrem mnohých výhod zo sebou prináša však  aj priestor na šírenie hoaxov, poplašných  a dezinformujúcich správ, ktoré veľmi jednoducho a bez bližšieho overovania prijímame. Mnohé stránky píšu články s cieľom presadiť svoje záujmy, šíriť zbytočnú paniku, strach alebo vysmiať sa nám.  

Aj z tohto dôvodu sa na našej škola  dňa 4.5.  konala prednáška, ktorá mala dopomôcť k rozvoju nášho kritického myslenia, rozlíšenia pravdivého od  nepravdivého. Ako postupovať pri overovaní informácií? Ako rozlíšiť manipulačné média od tých dôveryhodných?

Aj na tieto otázky nám odpovedal jeden z reportérov Denníka N –  Vladimír Šnídl. Počas dvojhodinovej prednášky nám ukázal známe aj menej známe prípady, kedy hoaxy dokázali zmanipulovať masy ľudí, porovnával najčastejšie znaky hoaxov a vysvetľoval postup pri pátraní po hodnovernosti  informácií. Zaoberali sme sa aj témami: utečenci, extrémizmus a Rómovia. Upozornil nás aj na to, že hoaxy sa najrýchlejšie šíria sociálnymi sieťami, kde nie je zabezpečená dostatočná ochrana.

Prednáška mala veľký úspech aj u študentov, ktorí po jej skončení priznali, že táto téma ich naozaj zaujala a obohatila. „Keďže sa o takúto problematiku zaujímam, chcem mať v takýchto veciach prehľad. Prednáška mi  pomohla, aby som ľahšie v budúcnosti  rozpoznala znaky článku, ktorý je hoax, otvorila mi oči a dokážem si momentálne utvoriť svoj názor na veci, ktoré boli na prednáške spomenuté,“ priznáva jedna zo študentiek.

Verím, že  každý z nás si z tejto prednášky niečo odniesol. Hľadať pravdu je ešte stále IN, neprímajte informácie len preto, že sa vám ich obsah páči, nešírte ich len preto, že ich šíria ostatní! Overujte, zisťujte si hodnovernosť správ a utvárajte si vlastné názory z viacerých zdrojov!

Isabel De Pasquale 3.AG

Zoznam_uchadzacov_2017.docx

Maturanti si užívajú svoje posledné dni v škole. Ako už býva tradíciou na našom gymnáziu, aj tento rok sa s učiteľmi lúčili futbalom. Počasie bolo včera 9.5.2017 premenlivé a tento zápas sa mu dosť podobal. Hra bola striedavo v rukách jedných aj druhých, ale k prvej čistej gólovej šanci sa predsa len dostali učitelia. Obidva tímy sa naozaj snažili, ale nakoniec zvíťazil tím učiteľov nad študentmi 2:1. Potom nasledovali penalty, v ktorých prekvapivo znovu zvíťazili učitelia 4:3. Blahoželáme pánom učiteľom a pánovi školníkovi za ich vzornú reprezentáciu pedagogického zboru. Opäť ste dokázali vyhrať.

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/148

V sobotu 6.mája sa v Zámockom parku uskutočnil  45. ročník bežeckých pretekov s názvom Beh oslobodenia. Na početnej účasti sa podpísali aj žiaci z našej školy, ktorí si zašportovali a zároveň súťažili v rôznych kategóriách. Svoje odhodlanie a schopnosti predviedli mnohí a poniektorí si vyslúžili aj výborné umiestnenia.

V kategórii najmladší žiaci sa na 3.mieste umiestnil Adam Šišolák z 2.C

 Za najmladšie žiačky bodovali z 2.A.Hanka Hladíková na 2.mieste a Natália Šarníková na 3.mieste.

Tamara Klempová zo 4.C si v kategórii mladšie žiačky odniesla  1.miesto.

V kategórii mladší žiaci sa na 4.mieste umiestnil Stanislav Vaniš zo 4.C

Naša škola sa s dosiahnutými výsledkami umiestnila na 3. mieste.

Okrem vydareného počasia si každý v parku mohol užiť  atmosféru radosti z pohybu.

Ďakujeme všetkým žiakom, ktorí nelenili – bežali, svojimi výkonmi reprezentovali našu školu a svojou účasťou podporili zmysluplný projekt J

Športu zdar ! 

Najmladší žiaci (1. – 2. ročník)
1. Matúš Bachratý (ZŠ Závod)
2. Juraj Hlaváč (ZŠ Záhorácka)
3. Adam Šišolák (SpŠ sv. F. Assiského) 2.C

Najmladšie žiačky
1. Jasmína Cséfalvayová (ZŠ Štúrova)
2. Hanka Hladíková (SpŠ sv. F. Assiského) 2.A
3. Natália Šarníková (SpŠ sv. F. Assiského) 2.A

Mladší žiaci I (3. – 4. ročník)
1. Peter Binčík (ZŠ Jakubov)
2. Adam Boškovič (ZŠ Dr. J. Dérera)
3. Juraj Chamraz (ZŠ Záhorácka)

Mladšie žiačky I
1. Tamara Klempová (SpŠ sv. F. Assiského) 4.C
2. Laura Holická (ZŠ Dr. J. Dérera)
3. Laura Sedláková (ZŠ Dr. J. Dérera)

https://csmalacky.edupage.org/photos/?eqa=cGhvdG89YWxidW0%3D#gallery/147

Pozývame Vás na rodičovské stretnutie, ktoré sa uskutoční dňa 20.4.2017. Najprv budú vo všetkých triedach prebiehať spoločné triedne aktívy so začiatkom o 16.45 hod. Po nich budú nasledovať konzultácie s jednotlivými učiteľmi do 18.15 hod. Tešíme sa na stretnutie s Vami a ďakujeme Vám za priazeň a podporu.

rozvrh_na_5.4.2017_pocas_TESTOVANIA9.pdf

Presne takéto slovo mi napadlo, keď sme v Malackách nastupovali do autobusu. Bolo nás veľa a sobotňajší ranný spoj do Sološnice nezažil už dávno taký nápor. Bolo krásne sobotňajšie ráno a ja som očakával nádherný deň.Zodpovedné za to nemalo byť  len počasie, ale aj zloženie tej tlupy. Bol som jediným, ktorý bol štatistickou chybou, čo sa týka veku.

 Keď sme sa po polhodinke „vylodili“ v Sološnici, dali sme si krátku poradu. Bolo nás 27. Keďže straty boli neprípustné, dohodli sme sa, že ak náhodou natrafíme na medveďa, nebudeme si z neho robiť žarty, ako z učiteľov J, ale pokúsime sa s ním skamarátiť a komunikovať pokorne... Musíme sledovať toho vedľa seba a byť mu v prípade potreby nápomocný. Tlupa mladých ľudí (s jedinou výnimkou) vyrazila. Smer Vápenná. Sprevádzali nás rozhovory, smiech a dokonca reprodukovaná hudba. Niko s Jožom sa postarali o to, aby nám ani v horách nechýbali skladby od Horkýže Slíže, či ďalších známych interpretov. Vyšli sme do lesa nad Sološnicou. Malé Karpaty. Prvé zastavenie – „Niko vypína reprodukovanú hudbu.“  Spevaví vtáci a hukot vetra lámajúceho sa na vetvách vysokých stromov nedovolili tichu hrať podľa jeho nôt.

Stúpame. A poriadne. Počujem fučanie, dokonca aj vtipné „Ja nevládzem“. Na niektorých ksichtoch sa objavuje nefalšovaný pot. Niektorí postupujú z nohy na nohu, iní ... tiež z nohy na nohu, lebo iné im ani nezostáva. Chvíľku odpočinok. Čakáme sa. Vľavo, vpravo od vychodeného chodníka rozprestretý bielo-zelený koberec. Snežienky. Netrháme, obdivujeme. Je obdobie, kedy má mladé listy medvedí cesnak. Je ho tu neskutočne veľa. Kosiť by sa dal. Trhám lístok za lístkom a posilňujem sa touto, síce nie tak pekne voňajúcou, ale zato zdravie podporujúcou rastlinou. Niektorí žiaci sa pridávajú a jedia tiež. „Ako dlho ešte?“ dostávam otázku. Ideme asi hodinu a celý pochod, bez prestávok, má trvať asi 4,5 hodiny.

Zdvíha sa vietor. Vyšli sme na kopec. Odkladám slnečné okuliare do ruksaku, aby mi ich vietor neukradol. Vyšli sme na Vápennú. Krásne výhľady, nebezpečne hlboké rokliny. Božie dielo nám dodáva energie do žíl. Pokračujeme v ceste po hrebeni. Vápenná nie je vhodným miestom na obed kvôli tomu vetrisku. Ale fotky s vetrom v dlhých vlasoch našich dievčat sú parádne. Pózujú jedna za druhou...

Našli sme tesne pod hrebeňom, povedľa chodníka stenu, ktorá bola neprekonateľnou prekážkou pre vietor. Tu obedujeme. Posadáme si, kecáme, jeme, Gabika prelieva z fľaše do fľaše pivo nejaký sladký nápoj. Jej vtipná sestra Lucia bola najmladšou, 9-ročnou účastníčkou turistického pochodu a všetko zvládala bravúrne a so širokým úsmevom na tvári. Pokračujeme v ceste. Náladička v pohode. Nikto nemá žiadne problémy. Teda, aspoň sa nikto nesťažuje. Padne aj pár vtipov. Margaréta s Anetou sa kosia na tom, že Horalka hovorí Mile, že „Netrús sa“. Ďalšej „plantáži“ medvedieho cesnaku neodoláme. Nazbierame si viacerí do igelitových vreciek.

„Pán učiteľ, Danovi sa niečo stalo! Leží na zemi. Spadol a nemôže vstať.“ Bežím späť. Dano Peceň síce nie je nejaký obrovský chlap, ale neviem si aj tak dosť dobre predstaviť, ako ho ponesiem(e). Spadol na koleno,... ale už je to lepšie. Už to dokázal rozchodiť. Odľahlo mi. Keď sme už blízko Plaveckého hradu, blany Nikovho repárku sa opäť rozvibrujú rytmom a basovými tónmi modernej hudby. Vtáčiky musia chvíľu vydržať. Tesne pod hradom čakáme tých čo zaostali. Niektorí turisti tu oddychujú, iných stretávame. Idú z hradu. Hýbem sa v rytme Exotiky od Imt Smile. Moja obľúbená. Pridáva sa Gabika. Ostatní sa hanbia. Alebo nevládzu?

Ďalších krásnych výhľadov sa dočkáme z múrov zrúcaniny. Chvíľku posedíme, oddýchneme si, zajeme. Aj na spev došlo. Či vlastne sme revali. Teda nerevali. Popevok „My sme potichu, my sme potichu, nereveme, nereveme!“ sme dali z plných pľúc.

Keď zídeme dolu do Plaveckého Podhradia, budeme mať ešte hodinu do odchodu autobusu. Čo s tou hodinkou? Mal som nápad. Krčmička, kofolka. Keď som pozrel na štvrtákov Lukáša s Jožom, nebolo mi jasné, či som to dobre vymyslel. Ale napokon sa ukázali ako rozumní chlapi... Posedeli sme si na terase nejakej „hospody“. Bolo fajn. Výborný pocit. Zvládli sme to. Mali sme možnosť komunikovať spolu bez katedry a lavíc. V lese, v horách sme spravili niečo pre svoje zdravie i dušu. Vďaka ti Bože za tvoj najväčší chrám, ktorým je príroda a za mladých ľudí, ktorí boli ochotní nezostať ležať doma pri telke a počítači a šli si radšej pre zážitky. Všetko do takéhoto článku nevojde. Podstatné je, že dôvodov na smiech a radosť bolo neúrekom...

S tlupou takýchto mladých je vždy fajn. Nikolaj, Gabika, Jakub, Lukáš, Benjamín, Katarína, Terézia, Matúš, Matúš, Ján, Tadeáš, Marián, Natália, Jozef, Andrej, Vladimír, Margaréta, Alica, Aneta, Klára, Daniel, Samuel, Peter, Oliver, Marek a Lucia. Tento článok je predovšetkým pre vás.

Marek Šefčík

https://csmalacky.edupage.org/photos/?photo=album&gallery=130#gallery/130

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pri príležitosti roka sv. Martina bola na našej škole vyhlásená výtvarná súťaž k téme sv. Martin. Odborná porota mala ťažkú úlohu vybrať spomedzi všetkých obrázkov výherné námety, pretože všetky práce boli veľmi pekné. Ďakujeme všetkým žiakom, ktorí sa zapojili do súťaže. Najlepšie práce budú vystavené na dolnej galerijnej chodbe školy a výherný námet bude použitý na návrh veľkonočnej pohľadnice našej školy.

1. miesto I. st.:  Viktória Bevilaqua 2.C             2. miesto I. st.:  Tomáš Šoka 3B  

3. miesto I.st.:  Karolína Šintálová a Lucia Horváthová 4.C

1. miesto II. st.:  Lenka Ježeková 6.A             2. miesto II. st.:  Soňa Holešová 6.B         3. miesto II. st.:  Klára Královičová 5.B