Dobrý úmysel
Milí žiaci, študenti, kolegyne a kolegovia, milí čitatelia!
Mesiac december je z duchovného hľadiska veľmi bohatým mesiacom. Vo svetle sviec prežívame adventné obdobie, tešíme sa na príchod svätého Mikuláša, oslavujeme deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie a napokon aj nádhernú Svätú noc Pánovho narodenia – Vianoce. Do tradičného prežívania tohto času nám vstupuje ako mesačný patrón školy decembrový svätec svätý Ambróz z Milána, biskup a učiteľ Cirkvi. Ambróz patrí medzi štyroch veľkých západných učiteľov Cirkvi spolu s Augustínom, Hieronymom a Gregorom Veľkým.
V jeho životopise sa dočítame, že sa „narodil okolo roku 339 v Trevíri (Trier, dnešné juhozápadné Nemecko). Keď mu v roku 350 zomrel otec, matka sa s dvoma synmi odobrala do Ríma. Tam už bola v kláštore Ambrózova sestra Marcelína. Ambróz mal veľké nadanie, matka mu vybrala najlepších učiteľov tých čias. Získal dokonalý prehľad v umení, rečníctve a práve. Po štúdiách sa stal advokátom. Získal si obdiv svojou vzdelanosťou, výrečnosťou, spravodlivosťou a láskou. Vďaka svojmu priateľovi Aniciovi Probovi, miestodržiteľovi Talianska, sa stal prísediacim na súde na najvyšších štátnych úradoch. V roku 373 sa stal miestodržiteľom v Miláne, Piemonte, Janove a Bologni. Svoj úrad zastával so všetkou láskavosťou a vľúdnosťou, za čo si onedlho získal všeobecnú obľubu.
Keď v roku 374 umrel v Miláne ariánsky biskup Auxencius (arianizmus bol nepravoverný teologický smer, ktorý neuznával božstvo Ježiša Krista) vznikol pri voľbe nového biskupa nepokoj. Ariáni chceli biskupa spomedzi seba a katolíci chceli pravoverného. Bola obava, že vznikne vzbura a vraždenie. Cisársky miestodržiteľ Ambróz sa ponáhľal do chrámu, aby utíšil nepokoje. V chráme predniesol ohnivú reč, v ktorej napomínal obe strany. Všetko zatíchlo. Zrazu jedno dieťa v chráme zvolalo: „Ambróz nech je biskupom!“ Pridali sa aj ďalší, teraz už zjednotení katolíci i ariáni. Ambróz namietal, že nemá teologické vzdelanie a nie je ani pokrstený. Dokonca dal do svojho paláca doviesť dve ženy pochybnej povesti a dvoch zločincov natiahnuť na škripec, aby sa zdalo, že má zlé srdce a nie je hodný biskupskej hodnosti. Keď ani to nepomohlo, ušiel. Našli ho však hneď na druhý deň. K cisárovi vyslali posolstvo s prosbou, aby im vyhovel, aby Ambróz mohol byť biskupom. Cisár privolil. Po dôkladnej príprave ho kňaz Simplicián 30. novembra 374 pokrstil. Následne prijal kňazskú vysviacku a 7. decembra bol vysvätený za biskupa.
Ambróz neohrozene obhajoval Cirkev, bojoval proti bludárom a svetským útokom. Celý svoj hnuteľný majetok rozdal chudobným a nehnuteľný daroval Cirkvi. Žil veľmi skromne, postil sa, nechodil na hostiny. Usilovne študoval, čo mu chýbalo. Ďalej ho viedol kňaz Simplicián. Každú nedeľu kázal. Na jeho kázne začal chodiť aj Augustín, ktorého potom neskôr Ambróz pokrstil. O jeho horlivosti svedčí aj to, že ani samému cisárovi Tedóziovi nedovolil vstúpiť do chrámu, keď sa ten prehrešil zabitím tisíckami nevinných ľudí. Postavil sa mu do cesty a verejne ho vyobcoval z Cirkvi. Až po osemmesačnom verejnom pokání sňal z cisára exkomunikáciu a dal mu rozhrešenie. Aj ďalej horlivo účinkoval. Ku sklonku svojho života sa venoval písaniu náboženských kníh. Zomrel na Bielu sobotu 4. apríla 397. Zostalo po ňom viacero spisov, listy, reči a hymny. Od neho pochádza aj pomenovanie „missa“ – „omša“ pre eucharistickú slávnosť. V roku 1295 mu pápež Bonifác VIII. udelil titul učiteľ Cirkvi. Jeho sviatok sa v Cirkvi slávi v deň jeho biskupskej vysviacky – 7. decembra.“
Spomedzi množstva jeho hodnotných výrokov som vybral jeden, ktorý sa môže stať aj pre nás duchovným poučením a inšpiráciou. Svätý Ambróz povedal:
„Boh posudzuje človeka podľa úmyslu a nie podľa výsledku jeho konania.“
Nie podľa výsledku, ale podľa úmyslu! Ak sa nad tým dobre zamyslíme, môžeme byť prekvapení hĺbkou týchto slov. My ľudia obyčajne hodnotíme nielen seba aj druhých práve podľa dosiahnutých výsledkov. Za výsledky dostávajú žiaci a študenti školské známky, dospelí výplatu, športovci medaily. Je to prirodzené, ľudské a spravodlivé. Ale svätý Ambróz poukazuje nie na to, aký je človek, ale na to aký je Pán Boh: že je dobrý, chápavý, milosrdný. Že on pozná naše vnútro a pozná naše úmysly a vidí aj najmenší prejav snahy a dobrej vôle. A podľa toho posudzuje dielo človeka. To je Božia spravodlivosť. Boh vidí, že niekto síce má dobré výsledky, ale ich získal nečestným spôsobom, že dosahuje dobré výsledky, ale nemá dobrý úmysel, že chce len niekoho poraziť, možno niekomu alebo sebe niečo dokázať... Neviem. Ale viem, že my kresťania – ako Božie deti – sa môžeme od nášho Nebeského Otca niečo naučiť. Napríklad, že si budeme vzbudzovať pri našej snahe dobrý úmysel. Lebo ten si najviac všíma Pán Boh a podľa neho nás hodnotí. Aj keď sa nám nepodarí dosiahnuť taký dobrý výsledok aký očakávame.
Na záver mi prišla do hlavy jedna myšlienka: v športe predsa len jestvuje aj cena, pri ktorej dosiahnutý výsledok nie je dôležitý: je to cena fair play. To je asi to, o čo išlo sv. Ambrózovi: aby sme pamätali na to, že Pán Boh hodnotí človeka podľa toho, či jeho život je fair play.
Prajem Vám na adventné obdobie ale aj na vianočné sviatky
veľa Božích milostí a radosti v srdci.
S modlitbou a požehnaním P. Gabriel Koch CR, školský kaplán
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
