Milí kamaráti,
pandémia nás uviedla do neobyčajnej krízy. Neľútostne dolieha na naše životy. Zasahuje naše zdravie, vitalitu, sviežosť. Sme plní obáv o životy našich blízkych i vlastné. Oveľa viac si uvedomujeme svoju krehkosť a ohraničenosť. Obnažujú sa nepoznané vrstvy našej odkázanosti na druhých. Čím ďalej tým viac si uvedomujeme, že sa nezachránime sami. Ako čeliť tejto kríze a ako ňou prechádzať?
Do popredia viac ako inokedy vystupujú bežní ľudia, na ktorých sa obyčajne zabúda. Tí, ktorí sa neobjavujú v titulkoch novín a časopisov ani na veľkých pódiách najnovších televíznych show: lekári, zdravotné sestry, záchranári, predavačky, učitelia, upratovačky, opatrovateľky, dobrovoľníci a mnohí ďalší. Často v skrytosti nasadzujú vlastné životy, aby obetavo bojovali za životy iných. Každý deň prejavujú nesmiernu odhodlanosť a nesebecky rozosievajú tak potrebnú nádej. Mnohí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých. Im všetkým patria slová uznania a vďaky. Nie sú to žiadne známe celebrity. Napriek tomu píšu rozhodujúce príbehy našich dejín. Tak ako svojho času svätý Jozef. Muž nenápadného života, stojaci v početnom zástupe „skrytých“, nám pripomína, že každý „skrytý“ môže v dejinách zohrávať nenahraditeľnú úlohu. Čomu nás v dnešných náročných časoch učí sv. Jozef?
1. Nemusíš sa báť svojej slabosti. Je v nej netušená sila.
Aj Jozefov život bol plný obáv. Zoči voči úlohe ochrancu svojej rodiny - malého Ježiša a Márie – stála jeho vlastná ľudská krehkosť a slabosť. Uprostred ťažkých chvíľ, ako napríklad v čase, keď chcel krutý Herodes zabiť Ježiša a on musel náhle opustiť so svojou rodinou krajinu, sa neľaká, ale opiera sa o dôveru v Boha. Vie, že Boh môže uskutočňovať svoje plány aj cez naše slabosti, naše obavy a našu krehkosť.
Veľmi často si myslíme, že Boh sa spolieha len na našu dobrú a víťaznú stránku, na našu silu a moc. Preto sa snažíme vystrkovať len naše silné stránky a tie slabé zakrývať či nespomínať. V skutočnosti sa však väčšina Božích plánov realizuje prostredníctvom a napriek našej slabosti. Lebo len vtedy môže do nás vstúpiť Božia moc a sila a cez nás sa prejaviť. Je to hlas Zlého, ktorý nás presviedča, aby sme svoju krehkosť vnímali negatívne. Nebojme sa prijať našu vlastnú slabosť a s nádejou sa zverme do rúk Božím plánom pre náš život!
2. Každý problém má v sebe riešenie. Je schopný v tebe prebudiť netušené schopnosti.
Keď prišiel Ježiš na svet, prijal veľmi zraniteľný stav. Potreboval Jozefa, aby ho bránil, chránil, staral sa o neho, aby ho vychoval. Predpokladám, že keď si to všetko Jozef uvedomil, musela sa mu zatočiť hlava! Každopádne neroztriasli sa mu kolená. Vedel, že Boh, ktorému dôveruje on, dôveruje jemu a že ho vyzbrojil všetkým potrebným na to, aby svoju úlohu ochrancu svojej rodiny a vychovávateľa zvládol... Bol len jednoduchým tesárom z Nazareta, ale nechýbala mu odvaha a tvorivosť pri zvládaní výziev, ktorým čelil.
Keď stojíme pred ťažkosťami, máme dve možnosti: zastaviť sa a vzdať sa, alebo sa s nimi popasovať. Práve ťažkosti a problémy nám paradoxne niekedy umožňujú, aby sa v nás prebudil talent, vlastné schopnosti a možnosti, o ktorých sme ani netušili, že ich máme. Niekedy sa nám zdá, že nám Boh nepomáha. Neznamená to, že nás opustil, ale že nám dôveruje. Dôveruje v našu schopnosť niečo naplánovať, vymyslieť, nájsť riešenie. Boh je schopný premeniť problém na možné riešenie. Čo k tomu potrebuje, je naša dôvera v Jeho pomoc a zároveň naša tvorivá odvaha, otvorená pre nové možnosti riešenia problémov.
3. Zvládneš to s pomocou Otca. Je vždy netušene prítomný.
Jozefovo šťastie spočívalo v sebadarovaní. Ježišovi a Márii obetoval svoj život. Vedel, že ho potrebujú na to, aby sa neskôr prejavilo jedinečné tajomstvo ich života. Jeho otcovstvo bolo napĺňané zodpovednosťou za osoby, ktoré mu boli zverené do starostlivosti. Bol dobrým otcom, lebo predovšetkým on sám prežíval otcovstvo – starostlivosť nebeského Otca o jeho vlastný život.
Každý v sebe nosíme jedinečné tajomstvo. Niečo celkom nové, výnimočné, čo možno odhaliť len s pomocou otca, ktorý rešpektuje našu slobodu a miluje nás nežnou láskou.
Svet dnes potrebuje otcov. Otcami sa nerodíme, otcami sa stávame. A nestávame sa nimi tým, že privedieme na svet dieťa, ale preto, že prevezmeme zodpovednosť za starostlivosť oň. Modlime sa za našich otcov, aby dozrievali v otcovstve.
Modlime sa za nás, aby sme prijali osobnú starostlivosť o život druhého a tak voči nim plnili našu „otcovskú úlohu“.
A najmä, nebojme sa vsadiť všetko v jednu istotu, ktorá nesklame - v lásku nebeského Otca.
Daniel Masarovič, riaditeľ cšm
Spracované na základe apoštolského listu „S otcovským srdcom“ Svätého Otca Františka.