Veselohru Najdúch napísal Jonáš Záborský v roku 1866 na fare v Župčanoch, kde pôsobil ako rímskokatolícky kňaz. Slovo najdúch označuje nájdené, opustené batoľa neznámych rodičov.
Režisér Jakub Nvota inšpirovaný Záborským, prenáša dej i postavy z vtedajšej Chujavy do súčasného sveta slovenského národa. Humorne poukazuje na „krivú tvár“ Slovákov, biedu ich ducha, nevzdelanosť, manipulatívnosť , rodinkárstvo, machinácie, úplatkárstvo v našej spoločnosti, v politike.
„My nechceme, aby nás niekto kontroloval a posudzoval. My chceme byť v závetrí, nepoznaní. Nikomu nechceme škodiť, ale zároveň ani príliš nevyčnievať v aktivite. Nemáme radi, keď niekto za nás hovorí nahlas, čo potichu všetci dávno vieme. Ale keď sa o tom mlčí, akoby to nebolo. Nemáme radi, keď si z nás niekto robí žarty. Berieme sa vcelku vážne.“ Týmito slovami vyjadruje režisér J. Nvota svoj pohľad na našu krajinu, bežných i vysoko postavených ľudí.
Tento zámer sa mu podarilo dosiahnuť vďaka hviezdnemu hereckému obsadeniu – Juraj Loj, Anikó Vargová, Richard Autner, Kamil Mikulčík a ďalší, ktorí slovu najdúch vniesli nový význam. Najdúch je to, čo tu po nás zostane. Je pripomienkou toho, čo robíme pri správe národa, krajiny, v politike, v rodine, ako využijeme svoje postavenie v prospech druhých, čo prínosné odovzdáme budúcnosti, aby na nás spomínali v dobrom.
Tieto myšlienky si z divadelného predstavenia odniesli študenti tretieho a štvrtého ročníka, ktorí ho mali možnosť vidieť v divadle Aréna v utorok 21.10. Aj napriek tomu, že nám okolnosti nepriali – najskôr nám meškal vlak až 30 minút kvôli výluke v Zohore, spred nosa nám ušla električka číslo 1, dokonca aj električka číslo 3 zo „Šafka“. Ešteže vymysleli mobilné telefóny!
A veru počkal na nás aj Juraj Loj, aj Autner, aj Anokó, aj... celé divadlo, všetci diváci. Patrí im za to veľká vďaka. Svojou trpezlivosťou a, samozrejme, svojím hereckým výkonom v nás zanechali pekný, hlboký kultúrny zážitok.