Milí kamaráti,
začína sa pôstne obdobie. Pýtate sa na jeho význam v dnešnom svete?
Devízou mladého človeka je poznať zmysel toho, čo robí, vedieť, čo sa od neho očakáva, k čomu je pozývaný. Robiť veci len tak bez zdôvodnenia a vysvetlenia nás často privádza k ľahostajnosti až k nečinnosti. Viacerí máme sklony vyžadovať veci bez zrozumiteľných zdôvodnení. Je to jednoduchšie a rýchlejšie. No poväčšine z dlhodobého hľadiska, ktoré je kľúčové, to nevedie k hodnotným výsledkom. Je správne robiť veci s vedomím ich užitočnosti pre život. S poznaním, čo to prinesie mne, druhým, ako osoží. Preto je namieste pýtať sa, aký význam má pre mňa pôst, načo je dobrý, ako sa postiť.
Faktom je, že naše pôstne aktivity (modlitba, almužna, odriekanie si čohosi) sa môžu poľahky pridať do súboru povinných náboženských formalít, tak ako napríklad svätá omša, bez toho, aby mali pre náš život reálny pozitívny dopad. „Dajte si pozor a nekonajte dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Tieto „varovné“ Ježišove slová, ktoré zaznievajú na začiatku pôstneho obdobia, sú pre nás veľmi dôležité. Je v nich naznačené, že môžeme konať dobré skutky, môžeme sa postiť, modliť, dať niekomu dar, ale nie pre náš osobný prospech, pre „pohladenie“ nášho ega. Ježiš nás vystríha pred našimi skutkami pre obdiv a chválu zo strany druhých. Jedno z najväčších pokušení nás ľudí je vyzerať navonok pred druhými ako dobrí, prajní, spravodliví, empatickí ľudia. Pýtate sa, čo je na tom zlé, ak chceme, aby nás iní ľudia pochválili, keď urobíme niečo dobré?
Keď sa zahĺbime do Ježišových slov, zistíme, že nehovoria, aby sme nerobili dobré skutky, ale aby sme ich nerobili pre vlastnú slávu. Inými slovami, Ježiš tu zdôrazňuje, že nestačí robiť dobré skutky, ale treba ich robiť s dobrým motívom. A motív konať dobro kvôli sebe samému nie je správny. Čo to znamená? Každá naša činnosť, i tá najušľachtilejšia a najzbožnejšia, sa môže stať zároveň aj hľadaním svojho nepravého JA. Môžeme síce pomáhať iným, ale nie kvôli nim samým, ale kvôli tomu, aby sme na seba upútali pozornosť, aby sme boli povšimnutí, pochválení, aby sme sa predviedli... Ježiš nám hovorí, ak robíme dobré skutky s takýmto motívom, už sme „dostali svoju odmenu“. To znamená, že nám v konečnom dôsledku neboli k prospechu, lebo viedli - k posilneniu nášho ega. A naše ego má jednu nebezpečnú vlastnosť – chce byť neustále živené, potvrdzované. A preto môžeme robiť dokola dobré skutky, ale bez zjavného efektu pre náš život, pre naše nepravé JA. Dokonca nás takýto postoj môže doviesť k strachu, že nekonaním dobrých skutkov sa previníme. A strach nikdy nie je dobrou motiváciou nášho konania.
Kedy teda budú mať dobré skutky pre nás život skutočný efekt, ktorý pocítime a uvidíme? Je to jednoduché. Svätá Terezka to vyjadrila týmito slovami: „Naším jediným cieľom je robiť Bohu radosť“. A čo urobí radosť Bohu? Robiť to, čo chce nebeský Otec. A On chce, aby sme boli s Ním, aby sme tu boli pre druhých. Dobrým motívom našich skutkov je robiť veci pre Boha a v prospech druhých. To pre nás nie je samozrejmé a učíme sa tomu celý život. Predpokladom pre to je, že sa učíme žiť z Boha, z jeho lásky a z jeho slova. Vtedy sa motiváciou nášho konania stane láska, najsilnejšia motivácia. Pokiaľ je konanie motivované láskou je obdarovávaný nielen ten, ktorý je milovaný, ale aj ten, ktorý miluje. K tomuto by malo smerovať všetko naše pôstne úsilie.
Ak budeme robiť veci z lásky k Bohu a z lásky k druhým, a nie z lásky k svojmu egu, spôsobí to obrovskú pozitívnu zmenu nášho života. Prečo? Lebo dostaneme odmenu nášho nebeského Otca. „Tvoj Otec ťa odmení“, hovorí Ježiš. A čo je tou očakávanou odmenou nebeského Otca za dobré skutky konané z dobrého motívu? Život v pravom JA – v slobode a sláve Božích detí. Môcť sa radovať z toho, že sa môžeme deliť s druhými. Môcť zakusovať pokoj v každej životnej situácii. Vedieť správne používať stvorené veci ako dar pre nás a pre druhých.
Milí kamaráti, pôstne obdobie je teda o hľadaní toho, čo chce od nás nebeský Otec. Je o počúvaní jeho slova a prijímaní jeho lásky, ktorá všetko mení. Pôst, modlitba a almužna sú prostriedky, ktorými počas tohto obdobia vyjadrujeme, že nechceme plniť požiadavky nášho ega, ale požiadavky nášho nebeského Otca.
Nezabudnime, pôst sa končí Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, ktoré je základom kresťanského života. Kto verí v toto tajomstvo, prijíma skutočnosť, že náš život sa rodí z lásky nebeského Otca, z jeho vôle darovať nám život v hojnosti. A to je život iný ako ten, ktorý poznáme bez toho, aby sme poznali Jeho lásku a Jeho slovo. Požehnaný pôst!
Daniel Masarovič